keď ma nikto nechápe, som filozof?

  chcem leto..ja túto zimu neprežijem..nielenže si nemám čo obliecť, lebo minulozimný outfit mi lezie na nervy a všetko mi je veľké,ale ani sa mi obliekať nechce ,lebo čokoľvek natiahnem, stále mi je zima... 

a ja nechápem kedy u mňa došlo k tej zmene...20 rokov som leto nenávidela.. bolo mi teplo, vlasy sa mi lepili na krk, slnko pálilo do očí, nič ma nebavilo, nechcelo sa mi ani pohnúť, fučala som, hádzala nevraživé  pohľady po obnažených veselých predstaviteľkách rovnakého pohlavia..dokonca u mňa dochádzalo k takému javu,  že pred letom som sa rozchádzala s frajermi a vracala sa k bývalému, lebo len pred ním som vedela vyzliecť sa do plaviek a vyraziť na jazero /viete ako sú na svetle božom  vidno všetky chybičky  "krásy"/ .no jednoducho, každé leto a prázdniny až na pár výnimočných dní, som trpela. aj keď ja som taký fatalista, čo trpí stále  ... vyžívala som sa v zime, snehových kalamitách, gulovačkách, búrkach, padajúcom lístí..a potom si  príde 21. leto môjho života a s ním docupká aj moja obroda.

tohtoročné leto bolo najkrajšie v mojom živote..a pritom sa nič výnimočné neudialo..len som si ho jednoducho užívala..aké ľahké. nebol v tom  žiadny nový chlap, žiadna láska, vášnivé noci  , žiadne párty, žiadna veľká prepychová dovolenka, jazykový pobyt na malte...bola som to len ja, moj bicykel, mp3 prehrávač, pár vysmiatych cyklistov na hrádzi a jedno malé voňavé jazierko s leknami..tu som trávila voľné dni..bez plaviek, slobodná..

tak ako som sa doteraz modlila aby už bolo po lete, teraz sa modlím za to ďalšie, aby sa aspoň priblížilo......  

a ja už budem vedieť čo s ním..