Na každé pohladenie čakám jedno storočie
To nič, to nič, ty si tu,
Zostávaš mimo času
Okná domov spia, len vietor kráča vpred
Rieka stromov pod ním,
Ich listy pršia na moju hlavu
Pršia na jeden hrob, krčiaci sa v rohu,
Prší krv môjho nešťastia,
Keď hľadám svoje ruky, ľahkú stopu tvojich nôh
Cez rieku chodníky vyšliapavam k tebe,
Cez plač vo vnútri
Márny, no čoraz častejší
Skaly sú stále viac skalami v útrobách ľudí
Matka neprítomná,
Hrajúca sa na Boha, čakajúca a hrdá
To nič, to nič, ty si tu,
To sa len hráš, že spíš v krajine nespavcov
Voda plynie, vietor kráča, dotýka sa mojej tváre
Ozveny opakovania
Ako nárazy búrky
O nekonečno
Zo dňa na deň mladšia smrť,
Núka zemi padajúce jablká, v rohu
Chystaj mi, drahý, miesto vedľa seba
Komentáre