Každý má občas svojho bubáka –
niekto v skrini,
pod posteľou ,
iný v pľúcach zhubáka.
A ďalší bojí sa vyjsť z bytu,
aby mu neubudlo z „úbohého“ blahobytu,
tiež ľudia čo sú doma u susedov - klábosiť musia
/a fakt sa mi hnusia – páchnu záchodovou hnedou/.
Nie je mi dané súdiť a nie je moc o čo stáť...
to radšej ticho a sám blúdiť, ako už toľko – toľko krát.
Ver – nie som mizantrop. Som len ten koniec –
prosto TROP.
Komentáre